Neviete sa rozhodnúť, ktorému z troch finalistov by ste mali dať svoj hlas? Iveta Chovanová, Rudolf Križan i Sylvia Holopová  odpovedajú na otázky, dokonca otvorene porovnávajú, čo na Slovensku máme a čo by sme mohli v cestovnom ruchu mať, v porovnaní s okolitými vyspelými krajinami. Traja lídri súťaže Hotelier roka sú hrdí na svoje povolanie. Povedia prečo a podelia sa aj s tým, ako sa správať k hosťovi, aby bol spokojný ….

Hlasujte:

1. Aké je podľa vás hotelierstvo na Slovensku v porovnaní s inými krajinami?
2. Ste hrdý na svoje povolanie?
3. Čo je najdôležitejšie vo vzťahu k hosťovi?

Iveta Chovanová, Tri studničky****, Demänovská dolina               

1. Prírodné podmienky a geografická poloha vytvárajú predpoklady, aby hotelierstvo napredovalo a stalo sa tak dôležitým odvetvím rozvoja na Slovensku. V hotelierstve nastal pokrok od začiatku 90 tych rokov, kedy sa začalo s obnovou a rekonštrukciou mnohých zariadení. Tieto sa  postupne  zmenili na wellness hotely alebo kongresové centrá. Avšak dobehnúť, resp. priblížiť sa turisticky vyspelým krajinám, ktoré profitujú z cestovného ruchu už niekoľko desaťročí a majú priaznivejšie podmienky, nie je úplne jednoduché. Vývojová línia prebieha paralelne aj v zahraničí, odkiaľ k nám prichádzajú a udomácňujú sa nové trendy.
2. Áno, hrdá som v prvom rade na skvelý a úspešný tím ľudí, ktorí tvoria, ponúkajú a zabezpečujú pre našich hostí služby s láskou, pokorou a nadšením.
3. Hosť je pre nás vždy a za akýchkoľvek okolností na prvom mieste.

Sylvia Holopová, Boutique Hotel Hviezdoslav****, Kežmarok       

1. Slovensko má veľmi dobré predpoklady, aby bolo zaujímavou destináciou cestovného ruchu. Máme úžasný prírodný, ale aj historický potenciál, nie vždy dostatočne správne využitý. Máme aj kvalitné hotely, penzióny a reštaurácie, ale ešte vždy je ich nedostatok. Čo nám však chýba je dostatočný lokálpatriotizmus a záujem o spoluprácu v rámci regiónu. Je to všetko o ľuďoch a prístupoch, o profesionálnej hrdosti na to, čo robíme a kde to robíme a hlavne o kvalite a produktoch, ktoré poskytujeme. Čo mne osobne chýba,  je podpora štátu, zdravé podnikateľské prostredie a oveľa lepší marketing Slovenska smerom vonku. Zároveň však je to aj o DPH a vysokých odvodoch, ale aj o veľmi mladej tradícií podnikania. Ak by sme to chceli porovnať s krajinami tradičného cestovného ruchu, akými sú Rakúsko, Švajčiarsko a Nemecko, kde sa mu venuje veľmi veľká pozornosť a funguje tam úžasná spolupráca samosprávy a podnikateľov i celého regiónu pri príprave spoločného produktu, veľmi  zaostávame. Tam sú celé generácie rodín, ktoré sa hotelierstvu venujú a neustále svoje služby zlepšujú. My sme len i na začiatku tohto procesu. Je tam dobré a zdravé podnikateľské prostredie a všetkým ide o jedno –  poskytovať čo najlepšie a najkvalitnejšie služby a reprezentovať tak svoj región i krajinu, sú hrdí na to čo robia. Tú kvalitu im pomáhajú paradoxne zabezpečovať aj vo veľkej miere Slováci a my doma bojujeme s pracovnou silou a všetci vieme prečo. Záujem o cestovný ruch u nás,  zo strany politikov je veľmi nízky a má slabú podporu a nikto sa mu vo vláde už príliš dlho fundovane nevenuje, napriek tomu, že viacerí majú vlastné hotely a reštaurácie. Pritom je to odvetvie, ktoré zamestnáva množstvo ľudí aj so základným vzdelaním.
2. Áno som hrdá na to, že sa nám projekt hotela podaril a že som jeho súčasťou. Veľmi sa teším, keď sú naši hostia spokojní a radi sa k nám vracajú a oceňujú naše služby poďakovaním, či dobrou recenziou. Som rada, že náš hotel sa stal aj spoločenským a kultúrnym priestorom, do ktorého prichádzajú ľudia za zážitkom.  Sú to náročné podujatia, ktoré majú temer vždy aj charitatívny podtón a peniažky idú tým ,ktorí to najviac potrebujú – chorým deťom. To je  pridaná hodnota našej práce pre hostí i verejnosť a každý si môže vybrať,  o čo má záujem.
3. Srdečnosť, ústretovosť, pozornosť, zodpovednosť, kultivovaný prejav, komunikatívnosť, schopnosť ponúkať služby hotela, aj mimo svojho úseku, vedomosti nielen o hoteli, ale aj o meste a okolí, spoločenské vystupovanie, odborné vedomosti a zručnosti, schopnosť predávať, u čašníkov a somelierov byť pre hosťa partnerom a hostiteľom zároveň. Základom úspechu každého hotela a reštaurácie je prístup personálu k hosťom, jeho srdečnosť, ústretovosť, preto jedna z najdôležitejších investícií v hoteli je investícia do vzdelávania personálu.

Rudolf Križan, Grand Hotel River Park, Bratislava                                                                    

1. Ak som mal kedysi pocit, že na Slovensku je v službách všetko rovnaké, a zrejme som ten pocit nemal len ja, že slovenskému hotelierstvu chýba duch českého „hospodského“, nemecká disciplína, šmrnc francúza a podnikavosť taliana, tak to už je preč. Naše cestovanie, získaná prax v zahraničí i novovzniknutá konkurencia, nás posunula míľovými krokmi vpred. Už aj na Slovensku je mnoho inšpirujúcich miest, kde sa so zážitkom dá ubytovať , či s chuťou najesť. Čo nás však trápi je, že je nás v hotelierstve málo a malo by nás byť viac. Ťažko sa obsadzujú pozície v hoteloch pre nedostatok dopytu po práci. Pritom práca v hotelierstve môže byť splneným snom pre mnohých ľudí, no žiaľ o tom netušia.
2. Určite. Úspešní hotelieri majú spravidla i vysoké spoločenské uznanie. Patričná hrdosť je úplne na mieste.
3. Základom je dobre technicky zvládnutá služba, no zázraky z pohľadu hosťa sa dostavia až vtedy, keď je služba poskytnutá osobne. Je veľký rozdiel v službe „niekomu“ a v službe „pre niekoho“. My sa snažíme poskytovať služby „pre niekoho“, to znamená službu personalizovať, rozumieť hosťovi, jeho individuálnym požiadavkám a vedieť sa v rámci možností prispôsobiť. Je to síce náročné vo veľkom hoteli, ale vracia sa nám to cez vernosť našich klientov.