Jesenné stretnutie hotelierov bolo aj príležitosťou na vyhlásenie víťaza, presnejšie víťazky tohto ročníka súťaže Hotelier roka. Je ňou Sylvia Holopová, riaditeľka Boutique Hotel Hviezdoslav v Kežmarku.

Za svoju prácu ste už získali niekoľko ocenení. Čo vás motivovalo prihlásiť sa do súťaže Hotelier roka?
Prihlásila ma manažérka hotela. Pre mňa to bola výzva a výzvy mám rada. Ocenenie nevnímam len ako moje, ale ako ocenenie všetkých mojich spolupracovníkov i majiteľov. Práca v hotelierstve je založená na individuálnom prístupe k hosťovi, ale aby tento proces fungoval, musí spolupracovať celý tím, každý pracovník hotela je rovnako dôležitý. Ocenenie je pre nás zároveň veľkým záväzkom byť ešte lepší, ďalej naše služby rozvíjať a zachovať si originalitu.

Ako spätne hodnotíte budovanie hotela, čo bolo pre vás najťažšie?
Príbeh vzniku nášho hotela je známy a zaujímavý, naplnený dobrou prácou architekta, interiérových dizajnérov, majiteľa a celého manažmentu hotela. Rekonštruovať historicky vzácne a chránené budovy v centre mestskej pamiatkovej rezervácie je naozaj veľmi náročné, spojené s množstvom rokovaní s pamiatkarmi. Musíte dodržať mnoho pokynov, a zároveň dbať na to, aby priestory hotela boli komfortné pre hostí, veď nerekonštruujete múzeum. Robili sme veľa kompromisov. Najťažšie na celej rekonštrukcii bolo, že sme ju robili v etapách za plnej prevádzky a hostia to nesmeli pocítiť. Podarilo sa to a dnes sme s rekonštrukciami i dostavbami hotoví. Sme radi, že sa tieto krásne renesančné domy zachovali a sú pekne zrekonštruované, lebo je to naše kultúrne i historické dedičstvo.

Dnešnému hosťovi nie je ľahké vyhovieť, akými nástrojmi sa ho snažíte prilákať a udržať?
Dnešní hostia sú skúsenejší, scestovanejší i náročnejší, čoraz viac vyžadujú kvalitnú službu, očakávajú zážitok a zvažujú, kde sa ubytujú, kam pôjdu jesť, aké služby využijú. To všetko sú momenty, ktoré vyvolávajú u hosťa pocit, že je vítaný, cíti sa dobre. Snažíme sa myslieť ako hosť a konať ako hostiteľ od príchodu hosťa až po jeho odchod – to je naša filozofia. Ak majú hostia príjemné spomienky, majú motiváciu vrátiť sa a šíriť dobré meno hotela, čo je najlepšia reklama. Ďalšou úlohou je individuálny prístup k hosťovi a maximálna ústretovosť zo strany personálu. Dôležitá je aj originalita, pretože dnes už len pekný hotel a dobré jedlo nestačia, tie by mali byť štandard. Veľmi dôležitá je kvalita služieb, ktorá je strategickou výhodou každého hotela, zároveň je aj konkurenčnou výhodou a základným predpokladom presadenia sa na trhu. Dôležitý je aj pomer ceny a kvality služby.

Do akej miery využívate pri prevádzke hotela digitálne nástroje a ktoré?
Využívame online rezervácie prostredníctvom webovej stránky. Snažili sme sa ju nastaviť tak, aby rezervácia bola jednoduchá a jasná, hosť tu má informácie o hoteli, o podujatiach u nás, o tom, čo pripravujeme a čo v meste a okolí môže navštíviť… Pracujeme aj so sociálnymi sieťami. Dôležité je pracovať s dynamikou ceny ubytovania. Je dôležité mať priestor a možnosť meniť cenovú politiku či už mesačne, týždenne alebo v závislosti od dopytu a ponuky na trhu, konkurencie, sezóny, ale aj podujatí v meste alebo v okolí. Využívame aj online marketing cez mobilné telefóny, tablety a dôležité je, aby webová stránka bola aj cez mobil či tablet dobre zobraziteľná a funkčná. Dôležitá je databáza hostí, kde je kompletná história hostí, ktorá prináša informácie pre cielenú ponuku a personalizované služby.

Ako môžu podľa vás konkurovať hotely čoraz populárnejšej zdieľanej ekonomike?
Zdieľaná ekonomika naberá na popularite a čoraz častejšie sa stáva predmetom diskusií najmä v hotelovej brandži, lebo hlavne v cestovnom ruchu konkuruje tradičnej ekonomike a skresľuje údaje o cestovnom ruchu. Mení tiež spotrebiteľské správanie. Európska komisia vydala smernicu so základnými bodmi a členské štáty by ju mali prehodnotiť a vytvoriť legislatívny rámec. Je potrebné, aby sa príslušné rezorty začali seriózne touto otázkou zaoberať a zapracovali ju do živnostenského zákona s vymedzením činností, čím poskytovatelia garantujú kvalitu služieb a bezpečnosť používateľov. Môžeme sa inšpirovať zahraničnými skúsenosťami, napr. z Estónska či Berlína, kde našli funkčné modely. V súčasnosti hotely a penzióny majú zo zákona povinnosť hlásiť pravidelne štatistické údaje o prenocovaní, odvádzať dane z ubytovania, ďalšie dane a rôzne iné poplatky, musia hlásiť pobyt cudzincov atď. Poskytovatelia rovnakých služieb v zdieľanej ekonomike tieto povinnosti nemajú, pritom ide tiež o formu podnikania. Tradičné hotely a penzióny môžu konkurovať jedine kvalitnými službami, osobným prístupom k hosťom, atraktívnou ponukou, bezpečnosťou a tým, že hostia za svoje peniaze dostanú adekvátne služby a ešte niečo navyše.

Máte aj vy ťažkosti s hľadaním dobrého personálu?
Stále sa hovorí o nedostatku kvalitnej pracovnej sily, no situácia je vraj štandardná, porovnateľná so situáciou kdekoľvek inde v Európe. Dobrý personál je alfou a omegou úspechu každého hotela. U nás v hoteli nemáme nejaký vypuklý problém s fluktuáciou personálu, viacerí pracovníci sú u nás od začiatku, teda už šesť rokov. Keďže sme malý hotel, sme aj v dennom kontakte. Situácia s personálom v oblasti hotelierstva a gastronómie však už dlhý čas nie je štandardná, ale katastrofálna. V zahraničí majú to šťastie, ako hovoria hotelieri v iných európskych krajinách, že majú aj Slovákov. Druhá vec je, ako potom vyzerajú slovenské rodiny, veď ľudia, ktorí sú dlho vonku, strácajú sociálne väzby doma. Práca v hoteloch a v gastronómii je náročná na fyzickú kondíciu, psychiku a na čas, a preto nie je zaujímavá, mladí ľudia nechcú manuálne pracovať, poskytovať službu inému človeku. Na Slovensku je temer sto stredných odborných škôl a hotelových akadémií, ktoré pripravujú mladých ľudí pre tento segment a otázka znie, kde sú tí ľudia? Systém štúdia na týchto školách bol v nedávnej minulosti dobre nastavený, aby vyhovoval praxi, preto bol aj koncipovaný pomocou odborníkov z praxe, ale ostal z neho akýsi hybrid, ktorý študentov už počas štúdia nemotivuje k práci v odbore, nevzbudzuje záujem o túto prácu. No a potom platové podmienky v tomto segmente, vyplácanie minimálnych miezd a zvyšok cash a iné neduhy, ktoré sú dôsledkom vysokej DPH, vysokého odvodového a daňového zaťaženia. Pritom cestovný ruch má významný prínos pre ekonomiku tejto krajiny.

Čo vás momentálne ako hotelierku najviac trápi?
Podnikateľské prostredie v cestovnom ruchu na Slovensku, ktoré je podľa hodnotenia Svetového fóra pre CR na 115. mieste zo 136 hodnotených krajín. Slovensko nie je krajinou, kde by bola ekonomika postavená na cestovnom ruchu, zaostávame za priemerom EÚ a sme po Rumunsku druhou najmenej konkurencieschopnou krajinou EÚ, pritom v rebríčku prírodného potenciálu sme sa umiestnili na 12. mieste z 28 krajín. Nadol nás ťahá politika v oblasti CR, neefektívny marketing krajiny, dostupnosť kvalifikovaného personálu, infraštruktúra, flexibilnosť pracovného práva a kultúra v každej podobe. Pritom odvetvie CR zamestnáva viac ako 300tisíc zamestnancov rôznej vzdelanostnej štruktúry a podieľa sa nemalou čiastkou na tvorbe HDP. Počet turistov na Slovensku narastá, len v prvom polroku 2017 prišlo na Slovensko temer o 10 percent turistov viac ako v prvom polroku 2016. O týchto ľudí je potrebné sa kvalitne postarať, aby neprišli len raz. No a potom neskutočná byrokracia, množstvo predpisov a zákonov, ktoré si často aj odporujú a celé sa to stáva neprehľadné. Hotelieri by sa mali v prvom rade venovať nastavovaniu procesov v hoteli, byť tvorcom kultúry hotela, hľadať správnu identitu hotela, poznať názor hosťa a hľadať spôsoby, ako hotel ďalej posúvať a rozvíjať a neustále budovať jeho imidž.

Viac ako len ubytovanie a jedlo
V našom hoteli organizujeme rôzne gastronomické eventy spojené s koncertmi, napr. večer s francúzskou gastronómiou a šansónmi, putovanie za kultúrou a gastronómiou Talianska, gastronómia Latinskej Ameriky, Tereziánsky večer, rôzne degustácie vín so syrmi, rumov a koňakov v spojení s našimi ručne robenými belgickými pralinkami a exotickými cigarami, letné koncerty na terase hotela spojené s grilovanými rybami, mäsami a vínami, country večer a podobne. Obľúbené sú aj literárne večery so známymi slovenskými autormi, večery o histórii a osobnostiach mesta či módne prehliadky. Na týchto podujatiach sa zúčastňujú aj občania mesta a okolia, a tak budujeme i vzťahy s verejnosťou.

Kto je Sylvia Holopová: V Prešove vyštudovala filológiu, nemčinu a slovenčinu, bola riaditeľkou hotelovej akadémie v Kežmarku. V súčasnosti je riaditeľkou hotela Hviezdoslav, viceprezidentkou Asociácie historických hotelov Slovenska a aktívne pôsobí v orgánoch regionálneho cestovného ruchu pod Tatrami.

Zdroj: HORECA magazine 30/11/2017
Autor: Henrieta Halasová
Strana: 18,19